error

Deprecated: mysql_pconnect(): The mysql extension is deprecated and will be removed in the future: use mysqli or PDO instead in /data/2/6/2686eda2-49a4-4692-97fe-577e0113a581/caprin.sk/web/Program/Libraries/Database/classes/lib_Database_mySQL.php on line 59
CAPRIN | Zaujímavosti o syre

Zaujímavosti o syre

Slovensko sa nepovažuje za syrársku veľmoc, ale výroba syrov má svoju históriu a nezastupiteľné miesto v našej  regionálnej gastronómii. Historicky najstaršie sú záznamy zo spracovania ovčieho mlieka, ktoré dalo základ tradičným výrobkom ako sú bryndza, oštiepky, korbáčiky.

Kravské mlieko sa začalo vo väčšej miere spracovávať po kolektivizácii v 50-tich rokoch minulého storočia. Zakladaním roľníckych družstiev vznikali postupom času veľkoproducenti mlieka a zároveň s nimi priemyselní veľkospracovatelia. V určitom období sa produkovalo v bývalom Československu toľko mlieka a v takej nízkej cene, že niektorí samozásobitelia na vidieku ním kŕmili ošípané. Napriek tomu v porovnaní s ostatnými krajinami ktoré sa môžu považovať za syrárske veľmoci ( Francúzko-Švajčiarsko-Taliansko ), bol dopyt a následne aj výroba syrov  z akéhokoľvek druhu mlieka u nás značne konzervatívna. Konzumovali sa tu hlavne tavené syry, ktoré sa v mnohých krajinách zaraďujú do kategórie pomazánok.

Situácia sa začala meniť po roku 1989, keď sa otvorili hranice a veľká časť slovenskej populácie mala možnosť ochutnať predtým nedostatkové zahraničné syrové špeciality.

V 90-tich rokoch vznikali húfne na Slovensku malé súkromné výrobne, ktoré sa snažili oživiť trh novými výrobkami. Bolo to z hľadiska slovenského syrárstva veľmi plodné obdobie, v ktorom  obchodníci a spotrebitelia intenzívne podporovali výrobu nových druhov syrov.

Po vstupe Slovenska do EÚ sa postupne otvoril trh a zo záplavou zahraničných syrov v hypermarketoch, sa začala strácať ich identita a hlavne kvalita.

V tejto nerovnej konkurencii začali vypadávať naši malí výrobcovia a to hlavne z dôvodu že sa nedokázali prispôsobiť tvrdým obchodným podmienkam nadnárodných reťazcov a mnohí ani novej európskej legislatíve.

Vznikol nový fenomén a to tkzv. čierni výrobcovia, u ktorých sa nevykonávajú žiadne hygienické kontroly a ich predaj sa sústreďuje na blízke okolie – turistov a známych. Patria sem  tkzv. garážoví výrobcovia a niektoré salaše. Prispela k tomu aj prijatá legislatíva, kde sa na rozdiel od okolitých krajín nemyslelo na špecifiká menších výrobcov, ktorí z pochopiteľných dôvodov nemôžu spĺňať podmienky veľkých priemyselných mliekarní. V súčasnosti je legislatívna snaha vyriešiť aj tento problém.

Malí výrobcovia by mali dopĺňať sortiment veľkých mliekarní , ale hlavne zvýrazniť regionálnu odlišnosť a tým spestriť ponuku v obchodoch, reštauráciách a zariadeniach cestovného ruchu.

Spotrebiteľ má väčší prehľad o serióznosti alebo neserióznosti domáceho – menšieho výrobcu, ktorý nemá toľko možností sa schovávať za spletitú sieť vlastníkov veľkej firmy a jeho zodpovednosť za svoj výrobok je oveľa osobnejšia.

V súčasnosti už vznikajú početné skupiny spotrebiteľov, ktorým záleží na tom čo konzumujú a uvedomujú si že nákupom bezpečných a kvalitných potravín prispievajú k tomu najcennejšiemu čím človek má možnosť disponovať. A to je vlastné zdravie a zdravie svojich potomkov.

Pre nich sme tu aj my, menší výrobcovia ktorí musíme síce tvrdo bojovať so všadeprítomnou globalizáciou, ale sme ochotní niesť plnú zodpovednosť za svoje výrobky a spokojnosť našich zákazníkov.